Tobiáško

Tobiáško sa narodil v auguste 2017, dnes je to už veľký a šikovný chlapček. Môjmu životu dáva zmysel už viac ako 1000 dní, kedy každý jeden náš spoločný okamih je naplnený odhodlaním a vierou v ešte krajšie zajtrajšky.

Keď sa Tobiáško narodil zdravý v termíne a po bezproblémovom tehotenstve, všetci sme sa tešili z príchodu nášho malého človiečika. Naša radosť však netrvalo dlho, prišla nám do života čoskoro veľká skúška. Všetko zmenilo 2. povinné očkovanie v polovici januára 2018, keď mal Tobiáško 5 mesiacov.

Ako plynuli dni po očkovaní, Tobiáško postupne prestával reagovať na naše hlasy, nepozeral sa na nás, nezaujímali ho viac hračky, prestal sa pretáčať, džavotať si, usmievať sa a smutne ležal s pohľadom zapichnutým niekam do neznáma. Neskôr sa u neho objavili nešpecifické zášklby telíčka a po návšteve neurológa a následnej hospitalizácii mu bol diagnostikovaný závažný druh epilepsie a s ňou súvisiaci regres vo vývoji, pozastavený psychomotorický vývoj a zároveň v dôsledku epileptických záchvatov poškodenie očí, atrofia zrakového nervu. Prognózy neboli žiadne. Po náročnej hormonálnej liečbe sme si z nemocnice priniesli malého chlapčeka, ktorý sa vplyvom choroby a liekov na seba nepodobal nielen psychicky, ale ani fyzicky. Ale i v tomto stratení nám náš malý Tobiáško ukázal, že chce bojovať, že sa nevzdá a tým dodával silu i nám všetkým okolo neho.

Po zastabilizovaní zdravotného stavu sme začali s Tobiáškom rehabilitovať, kedy už po niekoľkých terapiách bolo vidieť prvé pokroky.. Malý krátky úsmev, natiahnutie ručičky nesmelo za hračkou v kočíku..  Pre nás to znamenalo neskutočný posun vpred, dodávalo nám to nádej, že Tobiáško to všetko zvládne. Tobiáško je dnes už 3 ročný chlapček, mentálne a pohybovo však stále na úrovni malého dieťatka. Je sledovaný vo viacerých špecializovaných ambulanciách. Neustále hľadéme nové možnosti liečby, chodíme na vyšetrenia do zahraničia, konzultujeme jeho zdravotný stav s odborníkmi, veľa rehabilitujeme, cvičíme, absolvujeme mnohé terapie a je vidieť, že tá snaha má zmysel, pretože Tobiáško pomaličky napreduje, nevzdáva sa a stále bojuje.

Prvý výrazný pokrok sme videli po našej prvej delfinoterapii v máji 2019. Dovtedy sa vedel Tobiáško obrátiť len z chrbátika na bruško a žil si vo svojom svete. Už po prvých terapiách sa začal Tobi pretáčať aj z bruška na chrbátik, zlepšil sa mu spánok, začal vnímať stále viac a viac okolitý svet. To však bez pravidelných rehabilitácií, kedy skúsení terapeuti nacvičujú vytrvalo správne pohybové vzorce, bez stimulácií mozgu cez ďalšie podporné terapie, bez správnej diéty, ktorá harmonizuje celý ten poočkovací chaos a bez všetkých tých ďalších maličkostí, ktoré majú však veľký význam v celom tom napredovaní, ten úspech by nebolo možné dosiahnuť. Je to jedna veľká spolupráca. Dnes vďaka našej viere, všetkej tej snahe, vytrvalosti, pomoci a v prvom rade Tobiáškovej bojovnosti sa tento malý chlapček už stavia odhodlane na nohy, s pomocou urobí krok, sám sa udrží v sede. Pre niekoho samozrejmosť, pre nás dôvod na radosť a oslavu. Tobiáško síce nerozpráva, ale na jeho tváričke je vidieť tú radosť z každého jedného ďalšieho úspechu, keď sa mu niečo podarí, keď niečo nové v sebe objaví. Sme na dobrej ceste a budeme sa snažiť náš smer nestratiť.

Tobiáško zmenil a stále mení naše životy, pritiahol ku nám toľko krásnych ľudí. Učí nás nesmiernej pokore, trpezlivosti a vytrvalosti.

Neobzeráme sa už dozadu, nehľadáme vinníkov. Žijeme hlavne pre teraz a občas sa s odvahou zahľadíme aj do budúcnosti. Lebo tento môj malý chlapček, Tobiáško, mi dáva silu levice, zároveň pochabosť blázna, namiešava mi dennodenne ten najnepredstaviteľnejsí kokteil emócií a toto všetko robí zo mňa mamu, tak silnú aká som, ktorá bude spolu s ním bojovať, čo bude vládať.. A neprestanem veriť a dúfať, že raz sa Tobiáško ku mne sám rozbehne a povie mi mama. ❤️