Matejko

Ahojte priatelia,
volám sa Matejko Lobotka a som veľký bojovník.

Narodil som sa na začiatku 29 t.t. akútnou sekciou, s váhou 1370g a dĺžkou 37cm. Po pôrode som však zakrvácal do mozgu (krvácanie 3. stupňa), na základe čoho mi stanovili dg. 3 komorový posthemoragický hydrocefal. Za prvých 6 mesiacov môjho života som bol viac v nemocnici ako doma. Prvýkrát som šiel domov z nemocnice ako 3 mesačný, no musel som sa tam ešte niekoľkokrát vrátiť, keďže mi vždy začala rýchlo rásť hlavička a potreboval som operačný zákrok. Za týchto 6 mesiacov som bol 9-krát operovaný. 2-krát som mal operované očká a 7-krát mozog.

Ako 10-týždňový som dostal zápal mozgových blán, ktorý spôsobila nemocničná baktéria a po operácii ma museli resuscitovať. JIS a ARO boli vtedy pre mňa veľmi často navštevované oddelenia avždy som sa tešil, keď ma odtiaľ preložili na “normálne” oddelenie, kde mohla byť so mnou moja mamina, stále. Prekonal som aj sepsu, bronchopulmonálnu dyspláziu, retinopatiu nedonosených, nekrotizujúcu enterokolitídu, trombózu, zápal pľúc a ďalšie “bežné komplikácie predčastniatok”…

Teraz mám 2 a pol roka a vyrástol zo mňa malý šibal. Spolu s mojím bráškom všeličo vymýšľame, no neposlúchajú ma moje nožičky.  Aby som bol šikovný ako on, musím veľa cvičiť. Mám vrodenú svalovú hypotóniu, v kombinácii s hypertóniou, preto je pravidelné cvičenie základ môjho napredovania. Pravidelne chodím na intenzívne rehabilitačné pobyty do Trenčína a neurorehabilitačné pobyty do Ostravy, ktoré mi veľmi pomáhajú, no sú veľmi finančne náročné. Mamina s tatinom mi postupne zariaďujú malú domácu telocvičňu, aby som mohol makať plnohodnotne aj doma, keďže cvičenie budem potrebovať dlhodobo.

Inak som šikulko. Sám sedkám, štvornožkujem a keď ma niečo zaujme aj sa sám postavím. Všetky tieto činnosti, ktoré viem sú vydreté a je za nimi kopec hodín cvičenia, plaču, sebazaprenia a tej najväčšej bojovnosti. Aktuálne sa učím samostatne chodiť, no mám problém s rovnováhou.
Keď aj urobím krôčik sám, hodí ma do strany alebo do zadu. A k tomu sa veľmi bojím. Keďže mám staršieho bráška, veľa vecí som sa od neho naučil. Viem s malou pomocou napočítať do 20, viem ako robia rôzne zvieratká a niektoré poznám aj po anglicky. Učím sa abecedu a všetky slová, ktoré ma zaujímajú sa snažím zopakovať. S maminou a bráškom sa učíme rôzne básničky, no najviac sa mi páčia tie, ktoré sa rýmujú. Mám veľmi rád ľudové pesničky a tancovanie na ne…


Mojím snom je, aby ma začali poslúchať moje nožičky, aby som bez pomoci kohokoľvek a čohokoľvek chodil a aby som šiel do školy so zdravými detičkami. Aby som sa dokázal sám o seba postarať a aby som sa mohol tešiť z obyčajných a pritom tak vzácnych vecí… 🙂