Moje meno je Ivanko Porubec, ale všetci ma volajú Ivaš.
Narodil som sa s genetickou chorobou NEONATALNAHEMOCHROMATÓZA čo v skratke znamená, že imunitný systém mojej matky zaútočil na mňa ešte v bruchu.
Pre mňa to znamenalo že sa začal BOJ O ŽIVOT!
Prišiel som na svet akútnou sekciou s malou šancu na prežitie. Okamžite ma transportovali do nemocnice takmer 60km od matky. Sám v inkubátore bez známych zvukov bez mojích rodičov.
Prvý krat som počul moju mamu až na štvrtý deň keď ju prepustili z nemocnice. To už som bol v kóme a postupne odchádzali všetky dôležité orgány. Pľúca,srdce,obličky. Ale nikdy nezabudnem na prvé stretnutie. Jej slová MILUJEM ŤA. A v tom prišiel môj prvý úsmev. Prvá reakcia vôbec. Malý zázrak.
Dal som nádej rodičom, že keď budú pri mne budem bojovať a všetko zvladneme. Každý deň celý jeden mesiac som sa snažil dokázať že mám na viac ako nikdy sa nezobudiť. Nikdy neotvoriť oči, nikdy samostatne nejesť a iné nikdy … čo prerokovali lekári rodičom. Mama hovorí že kto iný ako rodič má veriť že jeho dieťa všetko zvládne. Vraj vždy vedela že prežijem. A vraj všetko čo budem chcieť dokážem, ale pomalšie ako moji kamaráti.
Vraj mi stačí odklad a môžem ísť do normálnej školy.