Alex

Alex sa narodil ako naše druhé dieťa.

V 20 týždni tehotenstva sme sa tešili na 4D ultrazvuk, kedy konečne to naše druhé dieťatko uvidíme. Už počas tohto vyšetrenia sme vedeli, že niečo nie je v poriadku. Lekár dlho skúmal bábätko a na záver nám odporučil okamžité vyšetrenia u ďalších odborníkov, ktorí riešia takéto „anomálie“. Iba sme na neho nechápavo pozerali a snažili sa porozumieť tomu, čo hovorí.  Po ďalšej návšteve lekára nám bola odporučená interupcia, pretože nálezy na plode nasvedčovali zlým prognózam. Predtým nás však poslali na odber plodovej vody. Odber číslo jedna neúspešný, a tak sme cestovali k odborníkovi do bratislavského Ružinova na ďalšiu amniocentézu a cordocentézu ( odber pupočníkovej krvi).  Výsledky z týchto vyšetrení vyšli v poriadku. Skúmali genetiku, aj prítomnosť vírusov. O štyri dni som mala prísť zbalená na zákrok. Predtým nás však čakalo kontrolné ultrazvukové vyšetrenie. Lekár opäť skúmal bábätko a len krútil hlavou. Jeho záver bol, že ultrazvukový nález sa rapídne zlepšil a bábätko vyzerá, že bude zdravé, len trošku menšie.

A tak si Alex vybojoval cestu na tento svet a obalamutil spolu s prírodou všetkých lekárov. Alexovi totižto neskôr po narodení predsa len diagnostikovali kongenitálny (vrodený) cytomegalovírus. Úplne obyčajný vírus, ktorý býva zväčša neškodný a nebezpečný je iba pre tehotnú ženu, respektíve bábätko v brušku. Vírus prešiel placentou a spôsobil na Alexovom malom telíčku nenávratné škody. Zapríčinil poškodenie zraku ( Alex nevidí na ľavé očko), poškodenie sluchu ( nepočuje na pravé uško) a poškodenie mozgu ( psychomotorické zaostávanie, detská mozgová obrna).  Podľa neurológa mal byť Alex ležiaci a ťažko mentálne postihnutý. Vtedy sme neurológovi povedali, že chlapec ešte bude jazdiť na bicykli…Nikto mu neveril. My sme však videli, že drobec robí pokroky, a preto sme investovali, veľa času a financií do jeho budúcnosti. Hľadali sme tých najlepších odborníkov, ktorý pomaličky pomáhali Alexovi v tom, aby napredoval. Postupne sa naučil v 14. mesiacoch si sadnúť, následne štvornožkovať a vytiahnuť sa do stoja.

Dnes je Alex kúsok od samostatnej chôdze, ovláda pár znakov, ktorými komunikuje, miluje spoločnosť a je stále usmiate, šťastné dieťa. Veríme, že tomu aký je, vo veľkej miere vďačíme všetkým fyzioterapeutom, logopédom a pedagógom, ktorí doteraz s Alexom pracovali. S terapiami sme však ani zďaleka neskončili. Stále absolvujeme intenzívne rehabilitácie, cvičenia s fyzioterapeutmi, muzikoterapiu, hipoterapiu a sedenia so špeciálnou pedagogičkou a klinickou logopedičkou.